Kolpingovo dielo na Slovensku

Kolpingovo dielo na Slovensku (KDS) je sociálno-vzdelavacím združením, je súčasťou Medzinárodného Kolpingovho diela so sídlom v Kolíne a na Slovensku pôsobí ako národne združenie od marca 1995. Cieľom našej organizácie je príprava a realizácia projektov, ale aj vzdelávania v oblasti:
– aktívnej pomoci nezamestnaným na trhu práce
– sociálnej pomoci na dobrovoľníckej úrovni
– sociálnej senzibilizácie a motivácie k sociálnej aktivite v prospech znevýhodnených skupín
– motivácie k drobnému a strednému podnikaniu s cieľom uplatniť sa na trhu práce v EÚ
Cieľom KDS ďalej je:
– aktivácia občianskych iniciatív na úrovni komunálnej politiky
– podpora tolerancie a demokracie
– projekty v národnostne a etnicky zmiešaných regiónoch
– príprava projektov na zväčšenie rovnosti šancí pre marginálne skupiny
– drobné projekty na miestnej a regionálnej úrovni
– partnerské projekty s našimi zahraničnými partnermi v EÚ a v Medzinárodnom kolpingovom diele
– participácia v rámci medzinárodnej štruktúry na rôznych projektoch v rozvojových krajinách.

KDS má po celom Slovensku 32 organizačných jednotiek – Kolpingových rodín (KR). Kolpingove rodiny môžu vyvíjať činnosť bez právnej subjektivity v rámci materskej organizácie (KDS), alebo môžu mať svoju vlastnú právnu subjektivitu.

Sociálne učenie Cirkvi – je samostatná teologická disciplína. Svoje korene má v 19. storočí. Zbedačovanie robotníkov, ktoré nastalo s industrializáciou bolo pre Cirkev výzvou, aby odpovedala na takzvané sociálne otázky. Pápež Lev XIII. vytvoril svojou encyklikou „Rerum novarum“ 1891 základ pre samotné sociálne učenie Cirkvi, ktoré je dnes označované aj ako kresťanská spoločenská náuka. Nasledujúce encykliky ďalej rozvíjali princípy formulované v tejto encyklike. Základom sú tri princípy: podľa zásady osobnostného princípu sú ľudia na rozdiel od jednostranne individualistických alebo kolektívnych náuk samostatné osobnosti, ktoré sú ale spojené do spoločenstva. Podľa zásady solidarity nesú všetci zodpovednosť jeden za druhého navzájom. Podľa zásady subsidiarity majú jednotlivci alebo malé skupiny na rozdiel od nadradených organizačných jednotiek prednostne právo a povinnosť organizovať si svoje záležitosti samostatne. Popritom sú trvalá udržateľnosť a orientácia na všeobecné dobro nosné stĺpy spoločenskej náuky.